Na prednej strane mince je zobrazená hlava cisára Marka Aurélia s vavrínom, na zadnej strane pravdepodobne rímska bohyňa rozvahy Providentia. Nápis na obidvoch stranách zobrazuje meno cisára aj s jeho titulmi. Dnes je minca uložená v zbierkach Slovenského národného múzea v Bratislave.

Kto bol posledným vlastníkom zachovanej rímskej mince? V rokoch 166 – 180 viedol rímsky cisár Markus Aurélius vojnu s germánskymi kmeňmi Markomanov a Kvádov. Tieto boje sú v histórii označované ako markomanské vojny a časť z nich sa odohrávala aj na území dnešného Slovenska. Z tohto obdobia pochádza aj známy rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale, ktorý sa datuje do roku 179. Či bol posledným majiteľom mince rímsky vojak alebo príslušník germánskeho kmeňa, nie je možné dokázať. S určitosťou sa však dá jej nález označiť pre náš región ako ojedinelý a výnimočný. Read Less

Read Less

Read Less

Šafrán je považovaný za najdrahšie korenie na svete, pretože sa zbiera len blizna z rastliny, a to 3 ks z jedného kvetu. V dnešnej dobe sa pohybuje cena šafranu ako koreniny v cene 8 000 až 11 000 EUR za 1 kg, čo predstavuje približne 100 000 kvetov. V regióne horného Ponitria pomerne vzácne rastie voľne aj šafran karpatský, ale to nie je rastlina, z ktorej by sa produkovalo korenie. Šafrán siaty sa vzdialene podobá na jesienku obyčajnú, ktorá hojne rastie aj v katastri tejto obce a rovnako nie je komoditou, z ktorej by sa získavalo korenie. Musel to byť pomerne zámožný človek, ktorý vlastnil taký obnos peňazí. Je teda možné predpokladať, že išlo o obchodníka so šafranom, ktorý obchodoval s banskými mestami. Najmladšia minca bola z roku 1705 čo je aj rok, kedy sa konalo protihabsburské stavovského povstanie vedené uhorským šľachticom Františkom II. Rákocim. Dá sa predpokladať, že sa šafraníci zo Sučian obávali o svoj majetok a preto skryli tento veľký obnos mincí na svojom pozemku. Read Less