Nitrianske Sučany

Aktuálne oznamy

Mapa Obce

1. Kaplnka Sedembolestnej Panne Márii

2. Rímska minca

3. Kostol svätého Filipa a Jakuba

4. Fraňo Madva

5. Prvý darca srdca

6. Poklad obchodníka so šafránom

Kvíz

1. Kaplnka Sedembolestnej Panne Márii

Pre tento príbeh sa vrátime v čase. Predstavte si, práve ste sa narodili do malebnej dedinky na Hornej Nitre. Písal sa rok 1660. Územím Slovenska sa zmietajú protiturecké boje. Jedná sa o dedinku Nitrianske Sučany. Za tých čias pomenovanú Suczeny. Pred vaším narodením v roku 1601, došlo k útokom hajdúkov na majetky Nitrianskeho biskupstva. Po týchto útokoch bolo v obci zničených viac ako 40 obytných domov. Po pár rokoch je územie Slovenska je stále okupované Tatármi a Turkami. Píše sa rok 1685 . Na okraji obce panujú urputné boje. Padlo tam množstvo tureckej armády. V tých bojoch ste boli aj vy. Húževnato ste bráni svoju obec a dúfali, vo víťazstvo. To prišlo a nakoniec v roku 1686 veliteľ rakúskej armády Eugen Savojský porazil Turkov pri Belehrade. Na počesť bojov a taktiež ako poďakovanie za koniec okupácie Slovenska Tatármi a Turkami, bola na vstupe obce vybudovaná kaplnka. Do útrob zeme pod kaplnkou vložili preživší kosti bojovníkov a zbrane. Kaplnku napokon zasvätili Sedembolestnej Panne Márii.

2. Rímska minca

Písal sa rok 1960. Bol krásny májový deň a pán Ševce sa rozhodol, že si ide okopať záhradku. V hĺbke asi 60cm našiel výnimočný nález. Išlo o kostrové pozostatky, pri ktorých sa nachádzala rímska bronzová minca a ďalších 5 – 6 menších rímskych mincí. Menšie mince a pravdepodobne ľudské pozostatky sa však nezachovali. Môže za to fakt, že archeológovia sa, hoci nie z vlastnej viny, dostali k nálezu neskoro. Nie je možné dokázať, či pozostatky kostí a rímske mince pochádzali z jedného hrobu, a teda z rovnakého obdobia. Vie sa však, že väčšia, zachovaná, bronzová minca pochádza z roku 166, z obdobia vlády cisára Marka Aurélia. Známy rímsky cisár vládol ríši v rokoch 161 – 180 a verejnosť ho pozná nielen z učebných osnov, ale aj z úspešného veľkofilmu Gladiátor.

Na prednej strane mince je zobrazená hlava cisára Marka Aurélia s vavrínom, na zadnej strane pravdepodobne rímska bohyňa rozvahy Providentia. Nápis na obidvoch stranách zobrazuje meno cisára aj s jeho titulmi. Dnes je minca uložená v zbierkach Slovenského národného múzea v Bratislave.

Kto bol posledným vlastníkom zachovanej rímskej mince? V rokoch 166 – 180 viedol rímsky cisár Markus Aurélius vojnu s germánskymi kmeňmi Markomanov a Kvádov. Tieto boje sú v histórii označované ako markomanské vojny a časť z nich sa odohrávala aj na území dnešného Slovenska. Z tohto obdobia pochádza aj známy rímsky nápis na trenčianskej hradnej skale, ktorý sa datuje do roku 179. Či bol posledným majiteľom mince rímsky vojak alebo príslušník germánskeho kmeňa, nie je možné dokázať. S určitosťou sa však dá jej nález označiť pre náš región ako ojedinelý a výnimočný. Read Less

3. Kostol svätého Filipa a Jakuba

Kostol svätého Filipa a Jakuba bol postavený v barokovom slohu, o čom svedčia hlavný a dva bočné barokové oltáre. Okolo kostola je postavený starší renesančný opevňujúci múr s kľúčovými strieľňami. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej sa pochovávali významnejší občania obce. Za kňazského pôsobenia Eduarda Šteffela nastali viaceré opravy kostola. Bol vymenený takmer celý interiér. V 60. rokoch 20. storočia bola vymenená šindľová krytina za škridlu a oplechovaná veža. Z mramoru ťaženého v Nitrianskych Sučanoch sa v kostole sa nachádza krsteľnica, dverové stĺpy pri vchode do chrámovej lode, svätnička, schody pred bočnými oltármi a vstupom do presbytéria. Pri generálnej oprave kostola na začiatku 20. storočia bol postavený aj nový píšťalový orgán z roku 1901. Je čiastočne funkčný a zároveň slúži ako interiérová ozdoba. V roku 1988 bol zakúpený nový elektrofonický orgán. V kostolnej veži sú umiestnené tri zvony (veľký, stredný, malý). Z nich pôvodný je stredný z roku 1860. Počas prvej svetovej vojny boli dva zvony (veľký a malý) odmontované a použité ako vojnové ciele. Nahradené boli novými v roku 1933. Na veľkom zvone je nápis: „Keď vás volám, príďte, keď vás budím, vstaňte, keď sa lúčim, plačte.“ Na malom zvone je nápis: „Sedmibolestná Panna Mária, nedaj zahynúť národu slovenskému!“.

4. Fraňo Madva

Narodil sa 14. septembra 1786 v Skalici ako piaty syn čižmárskeho majstra a svoje detstvo prežil v období napoleonských vojen, ktoré zasiahli aj naše územie. Otec chcel, aby sa Fraňo stal kupcom, no jeho lákala kláštorná lekáreň a liečebné metódy jej lekárnika. Študoval v Komárne a Bratislave na gymnáziu a v seminári v Nitre. V roku 1811 bol vysvätený za kňaza. Svoju prvú prax získal práve počas napoleonských vojen, kde bol v skalickom kláštore zriadený lazaret. Istý vplyv na neho mal aj lekár Ján Procopius. Od rehoľného brata Anastázia dostal hodnotný dar – herbár. Madva sa rozhodol študovať medicínu, no pre nedostatok peňazí v rodine sa jeho sen neuskutočnil. Ako štrnásťročný odchádza k strýkovi Jozefovi Šedému, ktorý bol členom Bernolákovho Učeného tovarišstva. Keď v roku 1811 nastúpil ako kaplán do Trenčína, začal sa aktívnejšie venovať bylinám a svoje vedomosti aplikoval na farníkov. V roku 1813 bol preložený do Predmiera, no po dvoch rokoch sa vrátil do trenčianskeho kraja, do Nemšovej. Tu pôsobil tri roky a v roku 1818 ho preložili do Trenčianskych Teplíc, kde spoznáva nielen tamojšie kúpele, ale i ušľachtilého kúpeľného lekára. Z Madvu sa po čase stáva diagnostik. Dňa 19. januára 1822, po štvorročnom pôsobení v Trenčianskych Tepliciach, prekladajú Madvu do Nitrianskeho Rudna, kde sa v roku 1825 stáva farárom. Podľa obyvateľov Rudna bol Madva človek nesmierne bystrý, silný a pracovitý, pritom tichý a statočný a národu svojmu odjakživa úprimne oddaný. Pre Madvu pracovali aj niektoré lekárne, napríklad lekáreň v Bánovciach nad Bebravou, Prievidzi, Topoľčanoch a Nitre. U Madvu sa liečilo aj niekoľko významných ľudí: Lajos Kosshut, Božena Nemcová, Imro Mádach, János Arány a bol osobným lekárom štúrovskej družiny o čom svedčí návšteva Ľudovíta Štúra zo dňa 10. augusta 1847, kedy sa štúrovci po zasadaní Tatrína v Čachticiach zastavili na fare v Rudne. Vtedy Madva povedal Štúrovi: „Vidíte, pán brat, my sme kolegovia, my obaja nezdravý náš národ liečime, ja telesne a vy duchovne. No pán Boh nám pomáhaj“. Rozprával po slovensky, po latinsky čistou literárnou rečou, po nemecky akýmsi nárečím, no maďarčinu vôbec nevedel. Zomrel 20. augusta 1852 v Nitrianskych Sučanoch vo veľmi skromných podmienkach.

Read Less

5. Prvý darca srdca

V novinách My hornonitrianske noviny sa spomína zaujímavosť o obci Nitrianske Sučany. Podľa novín sa v obci narodil a žil Michal Caňo. Jednalo sa o obyvateľa obce, ktorý bol darcom pri prvej transplantácií srdca v strednej Európe. Transplantácia sa uskutočnila 9. júla 1968 pod vedením MUDr. Karola Šišku a MUDr. Ladislava Kuželu na II. chirurgickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave na Partizánskej ulici. Bola to aj v poradí 24. transplantácia srdca na svete. Dejiskom prelomovej udalosti bola Bratislava, hoci o toto prvenstvo sa vtedy usilovali odborníci v Brne i Prahe. Lekársky tím uskutočnil operáciu 9. júla 1968. Darca srdca Michal Caňo prišiel o život pri smrteľnom poranení mozgu pri páde z balkóna. Operácia trvala 5 hodín. O 15:00 hodine oznámili, že pacientka, 54-ročná žena, Šarlota Horvátová, s novým srdcom žije! Ešte 9. júla večer sa však rýchlo rozšírila smutná správa – transplantované srdce zlyhalo. Pacientka zomrela po piatich hodinách ešte v operačnej sále na následky iných ochorení.

Read Less

6. Poklad obchodníka so šafránom

Na jar roku 1973 začali v záhrade za domom pani Jazvinskej stavebné práce na garáži. Pri bagrovaní sa našla takmer kompaktná zmes mincí. Mince boli pravdepodobne uložené v hlinenej nádobe, ktorá sa však nezachovala. Mince boli znečistené, skorodované a pozliepané, aj preto nálezcov neoslovili a dali ich na hranie deťom. Majiteľom to ale nedalo a mince odniesli na ohodnotenie do múzea v Bojniciach. Múzeum zistilo ich skutočnú hodnotu a prevzalo ich od nálezcov. Momentálne sa mince nachádzajú v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi. Jednalo sa o 678 kusov medených mincí. Po dôkladnom skúmaní sa zistilo, že sa jedná o núdzové banícke platidlá. Najstaršia minca bola z roku 1686. Mince pôvodne slúžili baníkom, aby si za ne nakúpili v baníckych skladoch potraviny a iné potrebné veci. Neskôr, v čase hospodárskeho úpadku, sa stali riadnym platidlom.

Šafrán je považovaný za najdrahšie korenie na svete, pretože sa zbiera len blizna z rastliny, a to 3 ks z jedného kvetu. V dnešnej dobe sa pohybuje cena šafranu ako koreniny v cene 8 000 až 11 000 EUR za 1 kg, čo predstavuje približne 100 000 kvetov. V regióne horného Ponitria pomerne vzácne rastie voľne aj šafran karpatský, ale to nie je rastlina, z ktorej by sa produkovalo korenie. Šafrán siaty sa vzdialene podobá na jesienku obyčajnú, ktorá hojne rastie aj v katastri tejto obce a rovnako nie je komoditou, z ktorej by sa získavalo korenie. Musel to byť pomerne zámožný človek, ktorý vlastnil taký obnos peňazí. Je teda možné predpokladať, že išlo o obchodníka so šafranom, ktorý obchodoval s banskými mestami. Najmladšia minca bola z roku 1705 čo je aj rok, kedy sa konalo protihabsburské stavovského povstanie vedené uhorským šľachticom Františkom II. Rákocim. Dá sa predpokladať, že sa šafraníci zo Sučian obávali o svoj majetok a preto skryli tento veľký obnos mincí na svojom pozemku. Read Less

Kvíz

Kvíz o Nitrianskych Sučanoch.