Jazyk / Language / Nyelv
Mapa Mesta
Pevnosť Nové Zámky
Od XVI. storočia boli majetkom ostrihomského arcibiskupstva. Prvú palánkovú pevnosť dal postaviť ostrihomský arcibiskup Pavol Várday v roku 1545 na ľavom brehu rieky Nitry ako súčasť protitureckej obrannej línie. Druhá bola jednou z najvýznamnejších európskych renesančných pevností. Stavba sa realizovala v rokoch 1573 – 1580 podľa návrhu talianskych staviteľov, bratov Giulia a Ottavia Baldigarovcov. Pôdorys mal tvar pravidelného šesťuholníka s pravouhlou uličnou sieťou a centrálnym obdĺžnikovým námestím. Pevnosť mala 6 bášt, ktorých názvy sa používajú dodnes – Forgáchova, Česká, Ernestova, Cisárska, Fridrichova a Žerotínova. V roku 1663 ju dobyli Turci, späť bola získaná v roku 1685. Bola to veľmi významná udalosť a na pokyn pápeža sa vtedy rozozvučali zvony po celej Európe.
Novozámocká pevnosť bola zbúraná v roku 1724. Jej pôdorys sa nachádza aj v erbe mesta. Najdôležitejšie udalosti, spojené s históriou mesta, sú vyznačené na chodníku na pešej zóne, od križovatky ulíc M. R. Štefánika – Turecká smerom k Hlavnému námestiu.
Novozámocká pevnosť bola zbúraná v roku 1724. Jej pôdorys sa nachádza aj v erbe mesta. Najdôležitejšie udalosti, spojené s históriou mesta, sú vyznačené na chodníku na pešej zóne, od križovatky ulíc M. R. Štefánika – Turecká smerom k Hlavnému námestiu.
1. Kostol Povýšenia svätého Kríža
Rímskokatolícky farský kostol je dominantou Hlavného námestia. Bol postavený v druhej polovici 16. storočia (1584-1585). Pôvodne išlo o neskorogotickú stavbu. V období, keď boli Nové Zámky v rukách Turkov, bol prestavaný a slúžil ako mešita. V roku 1693 dal kostol opraviť arcibiskup Juraj Széchényi, ktorého erb je umiestnený nad dverami vo vnútri kostola. Stavba obsahuje gotické, renesančné, barokové, neskorobarokové, aj klasicistické prvky. V roku 1810 ju zničil požiar, v roku 1867 vežu kostola zvalila víchrica a bola potrebná ďalšia prestavba. V súčasnosti má farský kostol štyri zvony. Na fare, ktorá je súčasťou kostola, sa nachádza busta Antona Bernoláka, prvého kodifikátora slovenského jazyka, ktorý tu pôsobil od júna 1797 až do svojej smrti v roku 1813. Autorom busty je akademický sochár Jaroslav Gubric.
2. Súsošie Najsvätejšej Trojice
Socha bola postavená na Hlavnom námestí v roku 1740 a vysvätená v roku 1742 pravdepodobne na návrh neznámych talianskych majstrov. Symbolizovala vďaku Bohu, že mor sa skončil.
Súsošie bolo vytvorené v barokovom štýle s rokokovými prvkami. Stĺp je kužeľovitého tvaru, dekorovaný rastlinným ornamentom. Na vrchole sa nachádza súsošie Najsvätejšej Trojice. Na prednej strane stĺpa je Panna Mária Immaculata, po bokoch sú sochy sv. Róchusa, sv. Sebastiána, sv. Jána Nepomuckého a socha ležiacej sv. Rozálie. Súsošie dopĺňajú sochy anjelov a 3 kartuše s rokmi 1740, 1857 a 1876.
Dnešné súsošie sv. Trojice je len kópiou pôvodného a bolo vytvorené v roku 1993. Niektoré zo zachovaných častí pôvodného súsošia z roku 1740 je možné vidieť v Múzeu Jána Thaina v lapidáriu. V roku 1985 bolo súsošie vyhlásené za kultúrnu pamiatku.
Súsošie bolo vytvorené v barokovom štýle s rokokovými prvkami. Stĺp je kužeľovitého tvaru, dekorovaný rastlinným ornamentom. Na vrchole sa nachádza súsošie Najsvätejšej Trojice. Na prednej strane stĺpa je Panna Mária Immaculata, po bokoch sú sochy sv. Róchusa, sv. Sebastiána, sv. Jána Nepomuckého a socha ležiacej sv. Rozálie. Súsošie dopĺňajú sochy anjelov a 3 kartuše s rokmi 1740, 1857 a 1876.
Dnešné súsošie sv. Trojice je len kópiou pôvodného a bolo vytvorené v roku 1993. Niektoré zo zachovaných častí pôvodného súsošia z roku 1740 je možné vidieť v Múzeu Jána Thaina v lapidáriu. V roku 1985 bolo súsošie vyhlásené za kultúrnu pamiatku.
3. Bronzový reliéf s nápisom OL 1710
Miesto popraviska Ladislava Ocskaya bolo po prvýkrát vyznačené v roku 1929. V roku 1993 odstránili pri pokladaní novej dlažby a na jeho miesto bola umiestnená tmavosivá mramorová tabuľa. Jej pôdorys pripomína niekdajší šesťbaštový novozámocký hrad v strede s monogramom O L. Nad ním je malý kríž, pod ním rok 1710 a nápis Novum Castrum. Novozámocký hrad bol centrom kuruckého hnutia. Obsadenie hradu kurucmi Františka Rákócziho II. pod vedením Jána Bottyána bolo v roku 1704. Ladislav Ocskay bol kurucký generál, ktorého za odvážne útoky a prepady nazývali aj kniežaťom ohňa alebo Rákócziho bleskom. Ocskay však zradil, a preto bol zajatý a prepravený do Nových Zámkov, kde ho odsúdili na trest smrti napichnutím na kôl. Trest bol zmenený na sťatie a vykonaný 3. januára 1710.
4. Františkánsky kostol a kláštor
Františkánsky kostol a kláštor založil v roku 1631 Peter Pázmány. Nad vchodom kostola je nápis „Pax intrantibus“ – „Pokoj vchádzajúcim“. V knižnici kláštora boli objavené štyri vzácne kódexy: Novozámocký kódex, Czechov kódex, Thewrewkov kódex a Piryho zvitky. V 18. a 19. storočí bol renovovaný, poznačený bol aj udalosťami svetových vojen a komunizmom. Jeho obnova bola dokončená v roku 1989. Objekt kláštora je postavený na spôsob stredovekých kláštorov s krížovou chodbou a rajskou záhradou. Pod kostolom sa nachádza krypta, kde boli pochovaní predstavitelia kláštora, rehoľníčky a svetské osobnosti (aj kurucký zradca Ladislav Ocskay).
5. Socha arcibiskupa Széchényiho
Arcibiskup Juraj Széchényi (1592–1695) bol náboženským spisovateľom, zakladateľom kláštorov, ostrihomským arcibiskupom a uhorským prímasom, ktorý dňa 29. októbra 1691 udelil Novým Zámkom mestské výsady. Študoval v Trnave a vo Viedni, neskôr sa staral o výchovu kňazov. Postupne bol čanádskym, péčskym, veszprémskym biskupom, györskym a kaločským arcibiskupom a nakoniec od 21. marca 1685 ostrihomským arcibiskupom. Zomrel 18. 2.1695 v Prešporku (dnes Bratislava), kde sú v Dóme sv. Martina uložené jeho telesné pozostatky. Autorom sochy na námestí je sochár Tibor Szilágyi.
6. Pamätník od oslobodenia mesta spod tureckej okupácie
Nové Zámky boli jednou z najdôležitejších protitureckých pevností na južnom Slovensku. Na výstavbe šesťhrannej novej pevnosti (1573 – 1581) sa podieľali finančne aj české a moravské stavy a na ich počesť boli pomenované aj niektoré bašty: Česká, Žerotínova a Fridrichova (podľa Fridricha – Bedřicha zo Žerotína). V Nových Zámkoch boli často aj jednotky z Čiech a Moravy, ktoré sa zúčastňovali bojov s tureckými nájazdníkmi v tejto oblasti. Turci vedení veľkovezírom Ahmedom Köprülüm Nové Zámky obsadili v roku 1663. Cisárske jednotky vedené Karolom Lotrinským mesto oslobodili 19. augusta 1685.
Uvedené bašty sa nezachovali, ale v meste sú na ich miestach dodnes pomenované ulice názvami: Česká, Žerotínova a Fridrichova bašta; na navŕšenom kopci bývalej Forgáchovej bašty sa nachádza dnes neskorobaroková Kalvária. V parku Základnej školy Gergelya Czuczora s vyučovacím jazykom maďarským sa nachádza pamätník na počesť 250. výročia oslobodenia mesta spod osmanskej nadvlády – dielo sochára Gyulu Berecza. Kamenný podstavec bol údajne vyhotovený zo zvyškov novozámockého hradu. K tomuto pamätníku každoročne organizujú slávnostné kladenie vencov.
Uvedené bašty sa nezachovali, ale v meste sú na ich miestach dodnes pomenované ulice názvami: Česká, Žerotínova a Fridrichova bašta; na navŕšenom kopci bývalej Forgáchovej bašty sa nachádza dnes neskorobaroková Kalvária. V parku Základnej školy Gergelya Czuczora s vyučovacím jazykom maďarským sa nachádza pamätník na počesť 250. výročia oslobodenia mesta spod osmanskej nadvlády – dielo sochára Gyulu Berecza. Kamenný podstavec bol údajne vyhotovený zo zvyškov novozámockého hradu. K tomuto pamätníku každoročne organizujú slávnostné kladenie vencov.
7. Sochy v Melišovom parku
Jedným z cieľov sochárskeho sympózia v Nových Zámkoch je vzdať poctu sochárovi a pedagógovi, novozámockému rodákovi Jurajovi Melišovi. Venoval sa voľnej i monumentálnej sochárskej tvorbe, kresbe a grafike. Jeden zo zakladajúcich členov združenia Gerulata.
Bol organizátorom a spoluorganizátorom výstav absolventov ateliéru profesora Jozefa Kostku, pôct osobnostiam výtvarného umenia, participoval na mnohých albumoch. Mal viacero samostatných výstav doma i v zahraničí, zúčastnil sa na rozhodujúcich kolektívnych výstavách na Slovensku a v zahraničí. O jeho tvorbe boli publikované články a štúdie, v rokoch 1993 a 2003 vyšli o jeho tvorbe monografie (autori Katarína Bajcurová a Ivan Jančár). Bol autorom naliehavej etickej výzvy, autorom s osobitou uvzatosťou, a s osobitým prístupom k tvorbe, ktorý dielo začínal aj dokončoval jedným dychom. Na túto charakteristickú črtu tvorby nadväzujú diela sympozistov, ktoré reagujú na zásadné cykly autora (Prostredie, IDEA, HELP), prípadne na jeho étos. Súčasťou viacročného projektu sympózia, je tiež vízia premenovať priestor pri Astronomickom kabinete na park, ktorý bude niesť meno tohto umelca.
Pred budovou Csemadoku sa nachádza busta kňaza, básnika a revolucionára Gergelya Czuczora. Bustu vytesal z náhrobného kameňa z XIX. storočia akademický sochár Juraj Meliš.
Bol organizátorom a spoluorganizátorom výstav absolventov ateliéru profesora Jozefa Kostku, pôct osobnostiam výtvarného umenia, participoval na mnohých albumoch. Mal viacero samostatných výstav doma i v zahraničí, zúčastnil sa na rozhodujúcich kolektívnych výstavách na Slovensku a v zahraničí. O jeho tvorbe boli publikované články a štúdie, v rokoch 1993 a 2003 vyšli o jeho tvorbe monografie (autori Katarína Bajcurová a Ivan Jančár). Bol autorom naliehavej etickej výzvy, autorom s osobitou uvzatosťou, a s osobitým prístupom k tvorbe, ktorý dielo začínal aj dokončoval jedným dychom. Na túto charakteristickú črtu tvorby nadväzujú diela sympozistov, ktoré reagujú na zásadné cykly autora (Prostredie, IDEA, HELP), prípadne na jeho étos. Súčasťou viacročného projektu sympózia, je tiež vízia premenovať priestor pri Astronomickom kabinete na park, ktorý bude niesť meno tohto umelca.
Pred budovou Csemadoku sa nachádza busta kňaza, básnika a revolucionára Gergelya Czuczora. Bustu vytesal z náhrobného kameňa z XIX. storočia akademický sochár Juraj Meliš.
8. Kalvária
Kalvária bola vybudovaná v roku 1779 na násype Forgáchovej bašty v cípe šesťuholníkového opevnenia. Zriadil ju farár Ján Martin Predmerszky.
V areáli je dvanásť symetricky rozložených štácií, 13. je Golgota a 14. Svätý hrob. Jednotlivé štácie krížovej cesty boli postavené v neskorobarokovom slohu. Od brány, postavenej v roku 1923, vedú kamenné schody až na Golgotu. Tu na kopci je do zeme zapustená portálová klenba z červeného mramoru, pochádzajúca z miestneho františkánskeho kláštora. Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie s osemuholníkovou kupolou postavili začiatkom XIX. storočia. Oproti sa nachádza kaplnka Božieho hrobu. V roku 2011 bola pri vchode do areálu odhalená pamätná tabuľa, venovaná novozámockému kapitánovi grófovi Adamovi Forgáchovi.
Od roku 1963 je Kalvária registrovaná v zozname národných kultúrnych pamiatok.
V areáli je dvanásť symetricky rozložených štácií, 13. je Golgota a 14. Svätý hrob. Jednotlivé štácie krížovej cesty boli postavené v neskorobarokovom slohu. Od brány, postavenej v roku 1923, vedú kamenné schody až na Golgotu. Tu na kopci je do zeme zapustená portálová klenba z červeného mramoru, pochádzajúca z miestneho františkánskeho kláštora. Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie s osemuholníkovou kupolou postavili začiatkom XIX. storočia. Oproti sa nachádza kaplnka Božieho hrobu. V roku 2011 bola pri vchode do areálu odhalená pamätná tabuľa, venovaná novozámockému kapitánovi grófovi Adamovi Forgáchovi.
Od roku 1963 je Kalvária registrovaná v zozname národných kultúrnych pamiatok.
9. Synagóga
Židovská komunita sa v Nových Zámkoch usadila v prvej štvrtine 19. storočia. Medzi rokmi 1859 – 1863 si židovská náboženská obec postavila svoju prvú synagógu, ktorá bola v dôsledku kobercového bombardovania (1945) zničená. V roku 1880 bola vybudovaná aj druhá, ortodoxná synagóga. Hebrejský nápis nad vchodom v preklade znie: „Nech je toto vašou malou svätyňou“. Číselná hodnota písmovej cifry uvádza 5660, rok prvej rekonštrukcie a obnovy synagógy, čo v občianskom letopočte znamená rok 1900. Pred holokaustom v roku 1938 žilo v meste 2 800 Židov. V roku 1944 vzniklo geto a 12. – 15. júna 1944 boli Židia v dvoch transportoch deportovaní do Auschwitzu. Holokaust z nich prežilo 287 osôb, teda iba každý desiaty.
Dodnes zachovaná ortodoxná synagóga má obdĺžnikový pôdorys, je jednoposchodová, s chórom. Vnútri synagógy sa nachádza 19 mramorových tabúľ s menami Židov, ktorí boli odvlečení a zavraždení v koncentračnom tábore Osvienčim-Brezinka. V synagóge a jej areáli sa nachádza viacero pamätníkov holokaustu.
Dodnes zachovaná ortodoxná synagóga má obdĺžnikový pôdorys, je jednoposchodová, s chórom. Vnútri synagógy sa nachádza 19 mramorových tabúľ s menami Židov, ktorí boli odvlečení a zavraždení v koncentračnom tábore Osvienčim-Brezinka. V synagóge a jej areáli sa nachádza viacero pamätníkov holokaustu.
10. Fogdova bašta
Takzvaná Fogdova bašta stojí vedľa Denného centra seniorov, na Podzámskej ulici. Niektorí ju omylom považujú za zachovaný zvyšok novozámockej protitureckej pevnosti.
Mala však úplne inú históriu… Okolo roku 1870 ju na mieste Ernestovej bašty postavil miestny nadšenec pre novozámockú históriu advokát Károly Fogd. Šesťuholníkový pôdorys mal pripomínať slávu pôvodnej Novozámockej pevnosti z obdobia obrany Európy pred osmanskými okupačnými vojskami.
Je vybudovaná z rôznych materiálov, dominantným sú pálené tehly s iniciálami KG-tehelňa Gašpara Kurzweila, ktorý vyrábal tehly od roku 1989. Bašta s priľahlým parčíkom (bývalá Singerova záhrada) bývala obľúbeným miestom prechádzok Novozámčanov. Neskôr však dlhé roky chátrala a hrozilo jej samovoľné zrútenie.
Mesto sa spolu s občianskou iniciatívou snaží vrátiť priestor do čo najautentickejšieho stavu, oživiť park ako odpočinkovú zónu pre obyvateľov aj návštevníkov mesta.
Prípravné práce na záchranu a obnovu bašty sa začali v roku 2018 a prvá fáza v septembri 2019 zahŕňala statické zabezpečenie, domurovanie bočnej kaverny, vyšpárovanie muriva, vybudovanie provizórnej striešky proti zatekaniu objektu a jeho celkové statické zabezpečenie. Stavbári nanovo vymurovali bočný podporný stĺpik, okno a strieľňu. V druhej fáze sa doplnilo chýbajúce murivo v celom plášti až po atiku. Posledná fáza obnovy zahŕňa izoláciu, odvod dažďovej vody a dokončenie ozdobnej atiky s výstupkami, pripomínajúcimi vežové cimburie.
Stavbári používajú dobové zloženie malty, pôvodné staviteľské postupy, použité tehly s pôvodnými rozmermi a kameň, čo najviac pripomínajúci originálny materiál.
Ponechali aj pôvodné oceľové obruče spevňujúce obvod vežičky. Iniciály na zachovaných tehlách dokazujú ich miestny pôvod. Podľa nich sa dá identifikovať, že bašta je po kostoloch najstarším zachovaným objektom v centre mesta. Nad vstupom do bašty je umiestnený erb mesta Nové Zámky.
Mala však úplne inú históriu… Okolo roku 1870 ju na mieste Ernestovej bašty postavil miestny nadšenec pre novozámockú históriu advokát Károly Fogd. Šesťuholníkový pôdorys mal pripomínať slávu pôvodnej Novozámockej pevnosti z obdobia obrany Európy pred osmanskými okupačnými vojskami.
Je vybudovaná z rôznych materiálov, dominantným sú pálené tehly s iniciálami KG-tehelňa Gašpara Kurzweila, ktorý vyrábal tehly od roku 1989. Bašta s priľahlým parčíkom (bývalá Singerova záhrada) bývala obľúbeným miestom prechádzok Novozámčanov. Neskôr však dlhé roky chátrala a hrozilo jej samovoľné zrútenie.
Mesto sa spolu s občianskou iniciatívou snaží vrátiť priestor do čo najautentickejšieho stavu, oživiť park ako odpočinkovú zónu pre obyvateľov aj návštevníkov mesta.
Prípravné práce na záchranu a obnovu bašty sa začali v roku 2018 a prvá fáza v septembri 2019 zahŕňala statické zabezpečenie, domurovanie bočnej kaverny, vyšpárovanie muriva, vybudovanie provizórnej striešky proti zatekaniu objektu a jeho celkové statické zabezpečenie. Stavbári nanovo vymurovali bočný podporný stĺpik, okno a strieľňu. V druhej fáze sa doplnilo chýbajúce murivo v celom plášti až po atiku. Posledná fáza obnovy zahŕňa izoláciu, odvod dažďovej vody a dokončenie ozdobnej atiky s výstupkami, pripomínajúcimi vežové cimburie.
Stavbári používajú dobové zloženie malty, pôvodné staviteľské postupy, použité tehly s pôvodnými rozmermi a kameň, čo najviac pripomínajúci originálny materiál.
Ponechali aj pôvodné oceľové obruče spevňujúce obvod vežičky. Iniciály na zachovaných tehlách dokazujú ich miestny pôvod. Podľa nich sa dá identifikovať, že bašta je po kostoloch najstarším zachovaným objektom v centre mesta. Nad vstupom do bašty je umiestnený erb mesta Nové Zámky.
11. Socha Lajosa Kassáka
Jednou z najvýraznejších osobností maďarskej a stredoeurópskej avantgardy je Lajos Kassák. Narodil sa 21. marca 1887 v Nových Zámkoch, zomrel 22. júla 1967 v Budapešti.
Básnik, spisovateľ, publicista, redaktor, výtvarník a vodca progresívnych umeleckých hnutí v rodnom meste žil do svojich sedemnástich rokov. V jeho tvorbe citlivo rezonuje poézia, hudba a výtvarná činnosť. Stála expozícia Lajosa Kassáka, ktorá je vystavená od roku 1986 v Galérii umenia v Nových Zámkoch, vznikla na základe daru manželky Kláry Kassákovej. Dar obsahuje 32 výtvarných diel a dokumentačný materiál.
V rámci spomienkovej slávnosti na počesť rodáka nášho mesta odhalili 30. októbra 1992 bustu Lajosa Kassáka. Je to dielo sochára Miklósa Borsosa a je umiestnené v Galérii umenia.
Autorom bronzovej sochy Lajosa Kassáka, ktorá sa nachádza na Banskobystrickej ulici, je novozámocký sochár Tibor Szilágyi. Na počesť umelca v jeho rodnom meste pomenovali aj ulicu.
Básnik, spisovateľ, publicista, redaktor, výtvarník a vodca progresívnych umeleckých hnutí v rodnom meste žil do svojich sedemnástich rokov. V jeho tvorbe citlivo rezonuje poézia, hudba a výtvarná činnosť. Stála expozícia Lajosa Kassáka, ktorá je vystavená od roku 1986 v Galérii umenia v Nových Zámkoch, vznikla na základe daru manželky Kláry Kassákovej. Dar obsahuje 32 výtvarných diel a dokumentačný materiál.
V rámci spomienkovej slávnosti na počesť rodáka nášho mesta odhalili 30. októbra 1992 bustu Lajosa Kassáka. Je to dielo sochára Miklósa Borsosa a je umiestnené v Galérii umenia.
Autorom bronzovej sochy Lajosa Kassáka, ktorá sa nachádza na Banskobystrickej ulici, je novozámocký sochár Tibor Szilágyi. Na počesť umelca v jeho rodnom meste pomenovali aj ulicu.
12. Socha Antona Bernoláka
Anton Bernolák bol významným slovenským rímskokatolíckym kňazom a jazykovedcom. Narodil sa 3. októbra 1762 v Slanici na Orave v zemianskej rodine a zomrel 15. januára 1813 v Nových Zámkoch. Od roku 1797 bol farárom v Nových Zámkoch. Súčasne tu pôsobil i ako dekan novozámockého cirkevného okresu (dištriktu) a správca mestskej školy. Stal sa známym a uznávaným ako prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny, je autorom 6-zväzkového päťjazyčného Slowára.
Na Hlavnom námestí stojí bronzová socha Antona Bernoláka, ktorú vytvoril slovenský akademik sochár Jozef Pospíšil v roku 1937.
Na Hlavnom námestí stojí bronzová socha Antona Bernoláka, ktorú vytvoril slovenský akademik sochár Jozef Pospíšil v roku 1937.
Nové Zámky Kvíz